Čo sa to zas na tom našom malom Slovensku zase deje?
Jednému poslancovi NR SR prišli na to, že rozdával obecné byty, participoval na zlých rozhodnutiach pri správe majetku vodárenskej spoločnosti a konal pri zastupovaní mesta v rozpore so záujmami mesta (PKO). Druhému súčasnému poslancovi rúca svet vyjadrenie Ústavného súdu SR o neústavnosti zákonov o vyvlastňovaní pozemkov pri stavbe diaľnic a rýchlostných ciest (veď podľa ústavy je vlastníctvo nedotknuteľné právo) ako aj nezákonnosť zákazu tvorby zisku súkromným zdravotným poisťovniam. Sú to len dva názorné príklady na oboch stranách politickej barikády, kedy rozhodnutia politikov spôsobili škodu na verejnom majetku. Odpoveď na Vami v duchu vyslovenú otázku: „kto tie škody zaplatí?“, je na mieste, ale žiaľ zostane nezodpovedaná. Lebo je to už raz na Slovensku tak. Akékoľvek politické rozhodnutia sú a boli robené s výhľadom na maximálne 4 roky na princípe „po mne potopa“. Ak sa politik náhodou dostal k moci aj v ďalšom volebnom období, tak veľa času trávil upratovaním po sebe. V opačnom prípade mu to jeho nástupca verejne vykričal ale žiadne zosobnenie škody sa neudialo.
Ale prečo to slovenský politik robí? Slabá verejná kontrola, politická nemorálnosť, nevyvinuté svedomie alebo zle skoncipované a štátnymi orgánmi vynucované zákony? Určite je dôvodov viac. Do konania politikov sa snažia vidieť mimovládne organizácie ale aj iné subjekty verejného a súkromného sektora a samozrejme aktívny občania. Novou domácou úlohou nás všetkých je viac sa pýtať, menej pasívne prijímať rozhodnutia nami volených verejných zástupcov a viac rozmýšľať nad motívmi ich konania (málokedy sú nezištné – verejné zákazky).
Politická nemorálnosť politikov je ťažko merateľná veličina podobne ako pridelenie obecného bytu nájomcovi „podľa poradovníka“ a jeho následný odpredaj nájomcovi za zostatkovú (asi účtovnú) hodnotu. Účtovná hodnota, pre nezainteresovaných, je hodnota obstarania majetku znížená o hodnotu jeho opotrebovania a v prípade predaja bytu aj znížená o zaplatená nájomné. Problém účtovnej hodnoty je mnohokrát nepomer s trhovou hodnotou. Každého nájomcu, ktorému bol po 25 rokoch nájmu predaný byt za zostatkovú hodnotu 1.000 až 2.000 Euro niekde vo Zvolene, to nahnevá. Hlavne ak sa byty rozdávanú v Bratislave, kde ich trhová hodnota niekoľkonásobne prekračuje hodnotu bytov niekde vo Zvolene.
Ak sa chceme aspoň pokúsiť vyjadriť politickú nemorálnosť v číslach, tak je to hodnota škody v našom prípade rozdiel hodnoty za ktorú bol byt predaný nájomcovi s trhovou cenou zníženou o zaplatené splátky nájomného. Škoda v prípade zlého hospodárenia s majetkom vodární, by mohla byť vyjadrená, ako rozdiel zvýšenej ceny vodného a stočného proti pôvodnej cene ktorú platil občan. Škoda vyvlastňovania pozemkov pri stavbe diaľnic, budú zaplatené súdne trovy a súdne vyrovnanie s poškodenými vlastníkmi pozemkov atď. Takmer vždy vieme škodu finančne vyjadriť ale nikdy nie je zosobnená politikovi. Je to strach alebo len zlé zákony? Politická morálka a zákonnosť sú diametrálne odlišné a každý politik sa oháňa zákonnosťou svojho konania. Byty boli rozdelené v súlade s internými normami mesta, pozemky boli vyvlastnené na základe platného zákona atď.
Jedným z kritérií úrovne vyspelosti demokracie je aj vyspelosť politickej morálky. Každý politik v predvolebných diskusiách sa oháňa zákonnou „bezúhonnosťou“ ale čo tá morálna. Ako je možné, že slovenský volič potvrdí na stoličku poslanca NR SR človeka spájaného so zákonnými ale nemorálnymi nástenkovými tendrami? Veľmi jednoducho. Politik sa skrýva na zásterkou politickej strany. Podobne kúpite v supermarkete výhodné balenie hovädzích odrezkov, medzi ktorými 1-2 trochu smrdia, ale za tú cenu to stojí. Slovensko je demokratickou krajinou ale úroveň demokracie je zatiaľ na nižšej úrovni. Pokrokom bude, keď si politik svoju chybu svojho rozhodnutia verejne prizná a odstúpi, keď zástupcovia štátu zosobnia škody za zlé rozhodnutia ich pôvodcom a politici sa pod tlakom zodpovednosti budú správať morálne atď.
Zaujímavou zmenou volebného systému by bolo zriadenie volebných odvodov pre voľby do NR SR. Len pre príklad: ak by bolo územie rozdelené na 4 volebné obvody, tak politik by musel kandidovať v obvode svojho trvalého bydliska. Musel by sa viac snažiť získať voličov vo svojom volebnom obvode a tí by si to určite lepšie pamätali. Teoreticky by to mohlo mať pozitívny vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov, pretože by nebolo volených toľko zástupcov BA volebného obvodu. Teoretizovať je možné donekonečna, ale asi iba prax by ukázala vplyv na zmeny volebného systému.
Definícia titulky príspevku banánová republika pejoratívne označuje krajinu s nedemokratickou a nestabilnou vládou pod silným zahraničným vplyvom (zdroj: wikipedia.org). Určite so mnou budete súhlasiť, že Slovensko banánovou republikou už dávno nie je (aj keď to niekedy tak vyzerá), ale na úrovni jeho demokracie musíme my voliči ešte popracovať. Je to v našich rukách, pretože my určujeme politikom mantinely.
Celá debata | RSS tejto debaty